reklama

ALBUS – „bezpečné cestovanie“ ???

Človek si zvykne naivne myslieť, že keď cestuje, cestuje bezpečne – rovnako ako jeho batožina. OMYL!Rozpoviem vám jeden krátko-dlhý príbeh.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Moja sestra Hela strávila posledný rok v zahraničí. Objavovala krásy života au-pair na severe Európy – v Dánsku a Nórsku. Užívala si drahého zahraničného života, nakúpila si drahé zahraničné veci (no, dačo doniesla aj svojej drahej rodinke). Vrátila sa na konci mája, aby mohla robiť skúšky na VŠ a celé leto pracovať v Bratislave. Taká malá idylka – ja a moja sestra, celé leto, jedna izba, jeden intrák...

Jedného pekného pondelkového popoludnia cestovala moja sestra do Bratislavy na celé leto. Pekne si zbalila všetky svoje veci, ako by ju mala mama z domu vyhnať a viac nepustiť. Ako správna dáma si zabalila sukne, šaty – veď je leto; rifle tričká, svetre – čo keď sa náhodou ochladí; obutie do času i nečasu; samozrejme kozmetiku a lieky od výmyslu sveta, dáždnik – veď môže sa prehnať aj letná búrka; čistiace prostriedky (bože, tá sprcha je plná plesní!!!) a zásoby potravín aspoň na najbližší týždeň, kým sa ako tak rozbehneme – ešteže máme tú našu mamu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Písalo sa teda 25.6.2007, 14:00, Žilina. Setsra nastúpila do autobusu prepravcu Albus, uložila svoj ooobrovský kufor do batožinového priestoru, zaplatila cestovné a pohodlne sa usadila v pololuxusnom autobuse. Autobus sa pohol zo Žiliny do Bratislavy. Cestou sa stavili ešte v Považskej Bystrici, a neplánovane aj na diaľnici, keďže na šoféra zdesene kričali cestujúci: „PÁN VODIČ, ZASTAVTE!!! MÁTE OTVORENÝ KUFOR!!!“ Naveľa vodič zatavil pri krajnici a obťažoval sa zatvoriť kufor, vraj sa aj obzrel vzad, ale podľa neho bolo v batožinovom priestore všetko tak, ako má byť. A tak pokračovali v cetse do cieľa. V Bratislave na Nivách o 16:40 som už veselo a s nadšením čakala sestru. Na naše prekvapenie, chýbal jej kufor!!! Jej kufor plný vecí, a ďalšie dva kusy batožiny ďalších dvoch cestujúcich. Pán šofér povedal, že to musel niekto ukradnúť, že sa im to už aj stalo, že niekto vezme batožinu a odíde s ňou ako so svojou... Tak sme teda volali políciu. Polícia prišla. Dvaja poškodení to hneď vzdali s odovodnením, že ak je to ukradnuté, tak sa k tomu už aj tak nikdy nedostanú a nebudú teda ani hlásiť krádež (týmto ich vyzývam, ak náhodou čítajú, aby sa na mňa nakontaktovali – leduska@azet.sk).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No a ja so sestrou sme šli s nadšením na políciu nahlásiť krádež. Veď keď vezmem do úvahy hodnotu, ktorá sa nachádzala v kufri a to, že stestre ostalo vlastne len to, čo mala na sebe oblečené a doklady, tak sa to pre istotu oplatilo... Z polície sme unavené konečne došli na internát a oslobodzujúco sme sa zvalili do postelí. Keď tu v tom sestre zvoní telefón – kto to len môže byť?

Volal istý milý pán, ktorý našiel veci mojej sestry rozhádzané na diaľnici na odbočke pri Ladcoch (časť úseku cesty medzi Považskou Bystricou a Trenčínom), pozbieral ich, prekutral a dopátral sa telefonického kontaktu na moju sestru (keďže mala menovku na kufri a nejaké zmluvy v kufri s jej telefónnym číslom). Tak sa teda dohodli, že jej ten milý pán odovzdá zbytky vecí, ktoré našiel na diaľnici – napríklad rozbitý kufor, roztrhané veci prejdené autami snáď tisíckrát, tričká poliate fixinelou, nejaké zachránené lieky, och áno - z kozmetiky neostal ani len jediný obal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nasledujúci deň 26.6.2007 sme od rána riešili ako to vy riešime s dopravnou spoločnosťou – to predsa nemôžeme nechať tak!

Tak som si zistila sídlo firmy Albus v Bratislave a telefónne číslo. Zdvihla mi to akási pani, ktorá ostala „zhrozená“ z toho, čo sa stalo a ako sa to vlastne mohlo stať?? Tak mi láskavo oznámila, že to postúpi k riaditeľovi a v priebehu dňa mi dá vedieť. Ako som mohla očakávať, nedala mi vedieť v priebehu dňa, tak som poobede volala znova.

Rozhovor vyzeral asi nasledujúco:

Ja: „Dobrý deň, dnes som vám volala kvôli tomu vypadnutému kufru, ako to pokročilo?“

Ona: „no, viete, hovorila som s pánom riaditeľom, ale on povedal, že to je diskutabilné...Vy si akože budete nárokovať náhradu škody?“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja: „ no samozrejme, nie je normálne, aby kufre vypadávali za jazdy na diaľnici z batožinového priestoru!“

Ona: „ no ale to si tam môžete napísať čokoľvek, to sa nedá takto...“

Ja: no minimálne veci, ktoré sa našli a sú poškodené budeme dokladovať, sestra má odložené všetky pokladničné bloky..“

Ona: „ale my za batožinu nezodpovedáme, lebo za ňu neberieme príplatok.“

Ja: „príplatok za batožinu je v prípade, ak vodič manipuluje s batožinou a nakladá ju do kufra autobusu! Čo teda vodič Albusu nerobí!! A na čo je tam potom ten batožinový preistor? Na trati Žilina – Bratislava totiž všetci chodia len sa kabelkami...!! Keby som vypadla z autobusu ja, tiež by ste za mňa neniesli zodpovednosť??? Prosim, dajte mi telefónne číslo na pána riaditeľa.“

Ona: „veď keď mi zavoláte, ja vás prepojím.“

Ja: „tak ma prepojte.“

Ona: „pán riaditeľ tu nie je.“

Ja: „tak mi dajte telefónne číslo.“

Ona: on nemá telefónne číslo.“

Ja: ako ma teda chcete prepojiť??“

Ona: „počkajte chvíľu...chcete mobil?“

Ja: „Áno, chcem!“

Duchaplná žena, nemyslíte si? Tak som teda volala pánovi riaditeľovi. Rozhovor vyzeral nasledovne:

Ja: „Dobrý, chcela som sa vás opýtať, ako je to s tým vypadnutým kufrom z autobusu?“

On: „Pán šofér mi povedal, že jemu sa žiaden kufor na diaľnici neotvoril.

Ja: „No ale celý autobus o tom vie, a ja som ho počula na Nivách ako o tom hovorí, nech si nevymýšľa. A okrem toho nie je možné, aby sa kufor len tak otvoril za jazdy! Aké to máte zabezpečenie???“

On: „no, podľa mňa niekto ten kufor ukradol a potom ho vyhodil...“

Ja: „jasné, niekto sedel celý čas v batožinovom priestore a len tak na diaľnici sa rozhodol, že práve tri kusy batožiny len tak vyhodí, nie? Alebo si niekto ukradne tri kusy batožiny a potom ju na diaľnici vyhodí bez toho, aby vôbec niečo vlastne ukradol, nie?“

On: „ no, viete čo, pošlite mi to v písomnej forme.“

Ja: „dufam, že so zámerom, že sa to bude riešiť čo najskôr!“

On: „no veď mi to pošlite, musim mať nejaké podklady!“

Ja: „veď áno, všetko bude zdokladované. Dúfam, že sa to bude bez problémov a čo najsôr vyriešené. Dopočutia.“

Keby to nebol mobilný telefón, počula by som hlasné tresnutie slúchadlom...

Aktuálna situácia je taká, že všetko sme zdokladovali a odoslali. Nasledovali ďalšie telefonáty, ďalšia poštová komunikácia (dokonca aj smajiteľmi v Rakúsku). Viete čo nám ponúkli??? „Odškodné“ vo výške ani nie polovice hodnoty obshahu kufra. A nám zostáva len nechať si zalepiť oči aspoň smiešnou sumou ako nijakou, lebo súdne to nechce riešiť nikto. Veď to poznáte – lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. Alebo máte lepší nápad?

Dominika Mikulová

Dominika Mikulová

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Raz mozno zachranim svet pre globalnym oteplovanim a ludskou hlupostou, ktora je metlou ludstva (kam sa hrabe alkohol) Kto mi pomoze v tomto ukrutnom boji?? Je to predsa tak, ze cim viac hlav, tym viac rozumu...aj ked moja babka zvykne hovorit: "kucharek šešč, nebylo co ješč" :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu